Zvoní zvonček v tráve,
muška k nemu letí,
pošepol jej práve,
že rozkvitli
kvety.
Varím, varím pre synčeka
voňavý čaj z harmančeka.
Žltý kvietok v poli
vylieči, čo
bolí.
Cingi-lingi, cingi-lingi,
vyzváňajú konvalinky.
Cingi-lingi, bim-bam-bom,
vyzváňajú za
hájom.
Púpava má čiapku zlatú,
chocholatú ako nik,
zlatú čiapku vymení si
za strieborný
lampášik.
Kdeže sa tu na lúčine
vzala zrazu toľká krása?
Púpavôčka zlatým kvetom
na slniečko usmieva
sa.
V záhradke je nový pán.
Volajú ho tulipán.
Na zelenej nôžke vládne,
včielka sa doň rýchlo
vkradne.
Pošteklí ho po líčku,
zaspieva mu pesničku.
Otáča sa,
vrtí, krúti,
doprevádza zlatý koč.
A lienočka, čo v nej býva,
zadarmo má kolotoč.
Vidíš žlté
pekáče?
Na nich hnedé koláče.
Slniečko ich pečie.
Budú dobré pre sýkorky,
keď leto utečie.
A ja som
mak
vlčí,
tvár mi hnevom
blčí.
Len čo vietor
fúkne,
odnesie mi
sukne.
Pekný kvietok v poli
žije,
ako nebo belasý je.
Prídu deti popásť husi,
modrý kvietok odtrhnú si,
potom deti maličké
dajú kvietok
mamičke.
Čo sa to tak pekne belie
za potokom na lúčke?
Sedmokráskam narástli tam
golieriky
bielučké.
Ja
som kvietok fialôčka,
aké nebo, také očká.
Aká tráva, také šaty,
hrej ma, slnko, lúčik zlatý.