Hore nad mestom v tichých
záhradách
kde človek kráča slnku oproti
v zajatí svojej vlastnej samoty
žije tam jeden maliar skúsený
čo dávno našiel svoje
miesto v umení
Nad mestom maliar hore v záhradách
zabúda svoje oči na plátne
prežíva v tichu chvíle závratné
a jedno je mu
kto ho docení
pretože našiel svoje miesto v umení
Hore nad mestom v tichých záhradách
kam nedolieha hurhaj ulice
maľuje maliar
lúčne kytice
a jeho pokoj z toho pramení
že z kytíc uvil svoje miesto v umení
Ten starý maliar hore v záhradách
do kytíc
svoju dušu uložil
a keby ešte tisíc rokov žil
nič sa už na tom nezmení
že dávno našiel svoje miesto v umení
Občas mu
zvyknú zlostne vyčítať
dekorované mieste stálice
prečo vraj kreslí iba kytice
nech konečne už tému zamení
aby tak našiel
svoje miesto v umení
Maliar sa iba tíško usmieva
veď vyvrátil už dávno poveru
že v kumšte platí iba šírka záberu
a
nezáleží v akom znamení
hľadáte svoje pravé miesto v umení
A tak nad mestom hore v záhradách
kde vládne ticho pohoda a
mier
krčí sa skromný malý ateliér
srdcom a prácou denne zdobený
a to je to čo platí v živote
aj v
umení
Piesne a iné texty, vydavateľstvo Q111