Studňa kráľa Mateja – Jozef Tatár

Studňa kráľa Mateja – Jozef Tatár

Kúsok od Mošoviec, pod horou zvanou Háj, nachádza sa kráľova studňa. Volajú ju tak preto, že sa z nej napil uhorský kráľ Matej Korvín .

Sprievod vznešených pánov sa vracal z poľovačky. Zrazu zbadal Matej , idúci na čele sprievodu, dievčinu.

Zháčila sa, tvárou jej preletel ľahký úsmev, jamky na lícach jej dodali na pôvabe. – Nože ,poď bližšie, krásavica, poraď svojmu kráľovi, kde by sa mohol dobrou vodou osviežiť.

– Že vraj kráľ! A kdeže máte korunu?- Zachichotala sa uštipačne. Nečakala na odpoveď.- Ale studňu s dobrou vodou vám ukážem .- Poďte za mnou, aj ja som smädná – a ukázala krčah, ktorý dovtedy skrývala za sebou. Kráľ zoskočil z koňa a vykračoval za ňou.

– Tu je! – Ukázala po niekoľkých krokoch na studničku, zohla sa a naplnila krčah.- Aj by som vám ponúkla, ale králi pijú iba zo zlatých čaší, nie z hlinených . Či nie je tak ? –dobiedzala do neho.- Zmija jedna, ja ti dám robiť si zo mňa dobrý deň. Priskočil k nej, oboma rukami sa zadrapil do krčaha a začal jej ho ťahať z rúk. Naťahovali sa oň dlho. On neústupný, ona neústupná.

– Dáš ? – Nedám. -Tak ty nedáš! – Nedám!

Vtom dievčina zbledla, lebo jej v ruke ostalo len ucho. Kráľ s krčahom na prsiach letel dozadu, až pristal zadkom na dne studničky. Voda spod neho vyšplechla a tá z krčaha sa mu vyliala na hlavu. Všetci ,čo pozorovali tento zápas o krčah vody, zmĺkli. Jedine očiam dievčiny bolo do smiechu. A nielen očiam, ale aj ústam. Vybuchla ako sopka. I zo studničky sa k nej pridal gejzír smiechu. Keď videli ostatní, ako sa smeje kráľ, pridali sa sťa na povel.

– Dobre som sa osviežil. A nielen pery si prišli na svoje. To bol kúpeľ! Výborná voda!

Poďte!- volal na ostatných, ktorí sa ešte stála pochechtávali. Potom prišiel k dievčine a podal jej zlatý peniaz.

– Nehnevaj sa za ten krčah, kúp si nový!

Trochu sa zapýrila . Jamky na lícach ju stále zdobili a keď sa občas pozerala na svietiaci peniaz, vždy videla ako v zrkadle do nitky mokrého kráľa.