Povesť o dievčenskej skale – Milo Urban

Povesť o dievčenskej skale – Milo Urban

Blízko kráľovského mesta Nová Baňa je vysoká skala, ktorú ľudia oddávna nazývajú Dievčenskou. O tejto skale rozpráva táto povesť.

Jedného dňa prišiel za richtárom vojenský kapitán verbovať mládencov na vojnu.

„Jeden z mládencov musí ísť na vojnu!“ hovorí kapitán. „Dobre,“ povedal po krátkom premýšľaní richtár. „Zoberte si tamtoho sluhu – sirotu. Za ním nebude nikto plakať.“

Mládenec sa bránil, ale kráľovskí verbovači boli silnejší. Nemal ani otca, ani matku, ale mal svoju milú, ktorú veľmi ľúbil.

„Pustite ho!“ prosíkala dievčina, „urobím, čo chcete, len mi ho neberte!“ Kľakla na kolená, aby obmäkčila kapitánovo srdce. Kapitán mal srdce z kameňa a z dievčiny si robil posmech.

„Ak zoskočíš z tejto skaly, pustím ho.“

Dievčina sa rozhodla svojho milého zachrániť stoj čo stoj! Vyškriabala sa na strmú skalu a vrhla sa nadol.

Vtom sa stal zázrak. Anjel strážny padajúcu dievčinu zachytil a pomaly zniesol na zem. Len čo bola dievčina na zemi, natešená sa rozbehla za kráľovským kapitánom. Tomu neostávalo nič iné, len dodržať slovo a mládenca prepustiť.

Odvtedy sa skala povyše Novej Bane nazýva Dievčenská skala.