Počúvajte, čo vám
poviem,
čo som dneska zažila.
Malá myška nezbednica
s kocúrom sa pobila.
Sotva vyšla na priedomie,
už k nej kocúr
prihrmel.
Vystrčil k nej svoju labku,
trochu pohrať sa s ňou chcel.
Myška sa ho veľmi zľakla,
do diery sa chcela
skryť.
Lenže kocúr beťár veľký
chystal sa ju vystrašiť.
Postavil sa pred jej skrýšu
a zamňaukal hrozivo.
Myška strachom
zapišťala,
ukryla sa pod drevo.
Striehol kocúr hodnú chvíľu,
začal sa už obávať.
"Kdeže je tá moja myška?
Veď sa s
ňou chcem iba hrať.
Počkaj, myška, ja ťa zlákam,
donesiem ti zemiačik.
Položím ho tajne k diere,
veď vystrčíš
ňufáčik."
Obzerá sa myška malá,
prísnym okom zagáni.
"Kocúr zmizol, môžem už vyjsť,
nik mi v ceste
nebráni."
Zemiačik jej veľmi chutí,
spokojne ho obhrýza.
V tej chvíli však pozabudne
na strašného viťúza.
Ten sa spoza
dreva smeje,
už si brúsi pazúry.
Myška rýchlo hlavu zdvihne
a utečie do diery.
Odtiaľ kričí na kocúra,
slastne mľaská
jazykom.
"Ja som sýta, ale ty nie,
obzri sa len za mliekom."
A myška sa šťastne smeje,
z kocúra však ide strach.
Ponížený
beží ďalej,
len sa víri za ním prach.