Jeden, to je, keď si sám,
keď ti jeden božtek dám.
Jediný bozk na líčko.
Jeden, to je máličko.
Jeden, to je najmenej:
sám aj plač, aj sám sa smej!
Dva tiež
ľahučko sa zráta:
brat má sestru, sestra brata.
Dvaja spolu tvoria pár.
Preto pozri na konár:
keď sa smejú čerešničky,
čerešničky – náušničky,
sú dve, a to už je jar.
Modrý motýľ letí,
prvý, druhý, tretí.
Múdre
motýliky
robia letné cviky
nad hlavami detí.
Prvý, druhý, tretí.
Každý rok má štyri deti:
leto, jeseň,
zimu, jar.
Každučké má inú tvár.
Štyri ročné obdobia
vždy nám radosť urobia.
Hádaj, hádaj, čo mám v
hrsti,
ak sa to chceš dozvedieť!
Schovávam tam svoje prsty:
jeden, dva, tri, štyri, päť.
1 Žirafa má dlhý krk,
štíhla je a vysoká,
ako tenká jednotka,
hneď nám padne do oka.
2 Dvojka ako biela
hus
pekne pláva na vlnách,
ohýba krk nad vodu,
z hlbočiny nemá strach.
3 Do pekných dvoch oblúčikov
trojka sa vie
poskrúcať.
Neboj sa jej, nesyčí,
veď to nie je žiadny had.
4 Polámaná stolička
ako štvorka vyzerá.
Kam sa teraz
posadím?
Ako budem večerať?
5 Päťka brušku hovorí:
Nafúkni sa, nafúkni!
A a ja päťku vystríham:
daj pozor a nepukni!
6 Keď máš dobrú žinenku, môžeš cvičiť ostopäť.
Ako šestka – hlavu skloň,
urob pekný kotúľ vpred.
7
Poď si obzrieť sedmičku,
iste ťa to pobaví:
vystrkuje ostrý nos,
čo je veľmi zvedavý.
8 Čo je ako osmička?
Dám ti
rýchlu odpoveď:
pri mištičke medvedík
vylizuje sladký med.
9 Spravím veľkú bublinu.
Tá bublina farebná,
kým je
ešte na slamke,
deviatke sa podobá.
0 Na vajíčko nakreslím
oči, uši, ňufáčik.
Je to nula, alebo 0
usmievavý
zajačik?
Vladko – figliar veruže.
Rád počíta kaluže.
Prvá, druhá, tretia, štvrtá –
čižmou kalnú vodu vŕta.
Nezabudne ani na jednu,
už prečľapol šiestu, siedmu.
Pri ôsmej však Vladka šmyklo,
pri
deviatej na bok myklo.
Pri desiatej: bác do blata!