Preložila Zuzana Zeleňáková
Na začiatku všetkého stála veta: “Tohto roku by sme mali spraviť niečo úplne iné,
niečo moderné.“ „Sú roboti dosť moderní?“ Nasledoval súhlas všetkých...
Robby a Tobby, dve postavičky z inej planéty, sú hlavnými postavami. Pozorujú
vianočný zhon na Zemi a pýtajú sa samých seba, čo to všetko má znamenať. So svojim
časostrojom sa vrátia späť na počiatok Vianoc. A tu natrafia na Lukáša, ktorého pri písaní
príbehu o Ježišovi rušia deti. Porozpráva im príbeh narodenia Pána Ježiša. Robby a Tobby
dôjdu k záveru, že ľudia na Zemi by sa mali znovu stíšiť, aby mohli počuť, o čom Vianoce
skutočne sú. Tak vyústi scénka do výzvy pre zhromaždenie, aby sa na chvíľu stíšili. V teame
sme boli veľmi napätí, či na konci hry nastane ticho. A skutočne na okamih v kostole úplne
všetko stíchlo. Potichu vyrozprávaný text je tak sústredene prijatý a zhromaždenie odpovedá
radostným Gloria.
Postavy, kostýmy, rekvizity
- Robby a Tobby
- 4 chodci ,Melanie, Mama,
- otec, mama, syn
- Lukáš, cca 4-10 detí
Robby a Tobby by mali byť obsadení staršími deťmi, ktoré sú schopné udržať napätie
počas celej hry. V kostole je pre nich kazateľnica tým najvhodnejším miestom. Tu môžu mať
položený svoj text a tak sa ich obsiahle repliky nestanú problémom. S ďalekohľadom
z kartónu a prípadne trochou futuristických doplnkov sú na svoje úlohy výborne vybavení.
Mama, otec a starenka by mali byť zahratí dospelými osobami. Keďže tieto scénky sú
z každodenného života, nie je také ťažké zohnať rodičov ochotných si zahrať.
Postavu Lukáša by mal prevziať skúsený vedúci schopný improvizovať a nabádať deti do
hrania. Kostýmy sa dajú zhotoviť s minimom námahy zo šatiek.
Texty v predlohe nie sú konkrétne priradené. Môžete improvizovať podľa počtu detí, no
na rozdelenie detských úloh v Lukášovej písacej komôrke potrebujete aspoň 4 deti. Detí bez
textu môžete samozrejme zapojiť v ľubovoľnom počte.
Pre orientáciu ľudí v zhromaždení je lepšie, aby osvetlenie mohlo striedavo osvetľovať
„inú planétu“ a Zem.
Scény zo života ako i Lukášova pisáreň sa odohrávajú v predoltárnom priestore. To
znamená, že počas dialógov Tobbyho a Robbyho musia byť rekvizity zmenené. O to by sa
mali starať dve osoby, ktoré inak nehrajú.
Ďalšie rekvizity sa podľa textu a potreby ľahko dorobia.
Hľadáme- a často nevieme čo.
Čakáme- a často nevieme na koho.
Oslavujeme- a často nevieme prečo.
Počujeme- a často ničomu nerozumieme.
Tak sme sa zišli v Tvojom mene, Hospodine pane.
Príď medzi nás, aby sme ťa našli.
Buď v našom strede, aby sme ťa mohli oslavovať.
Pomôž nám k tichu a pokoju, aby sme ťa počuli a mohli Ti porozumieť.
O to Ťa prosím, Hospodine, náš Bože. Amen.
Rozprávač: Poznáte ten pocit, že si pripadáte ako z inej planéty? Všetko vidíte a počujete
celkom jasne, ale nerozumiete. Ľudia okolo vás môžu robiť všetko možné, ale význam toho
nechápete. Vtedy ste ako na inej planéte. Dnes sme si sem pozvali dvoch hostí, ktorí tu nie sú
náhodou. Sú tam- na inej planéte.( Tobby sa ukáže na kazateľnici ). Už môžete vidieť
jedného- Tobbyho. Ak sa nemýlim, tak sa pozerá so svojim ďalekohľadom na svetové dejiny.
A tu vzadu vidím prichádzať už aj Robbyho, jeho priateľa. ( Robby príde k Tobbymu).
Na inej planéte 1.
Robby: Ahoj Tobby, čo pozoruješ už tak dlho vo vesmíre tvojim ďalekohľadom? Je tam niečo
zaujímavé?
Tobby: Robby, musíš sa pozrieť na planétu Zem.
Robby: Daj sem prosím ten ďalekohľad, normálne som zvedavý.
Tobby: Môžeš už niečo rozoznať?
Robby: Vyzerá to ako mravenisko. Také hemženie na uliciach.
Tobby: Vidíš aj detaily?
Robby: Hej, je tam veľa ľudí s prepchatými taškami . A všetci majú hrozne naponáhlo. A tu,
tu je nejaká veľká budova. Stále tam vchádzajú a vychádzajú ľudia... A väčšinou vyzerajú
veľmi unavení a vyčerpaní.
Tobby: Predstav si, Robby, to pozorujem už pár dní. Je to tak od rána do večera. Myslím si, že
ľudia tam dole sa úplne zbláznili!
Robby: Hej, ja mám prístroj, s ktorým sa dajú odpočúvať zvuky zo Zeme!
Tobby: To je super. Snáď sa dozvieme, čo sa tam deje...
Na Zemi 1.
1.Chodec: Uhnite, pustite ma, chcem prejsť!
2.Chodec: Netlačte sa! Nevrážajte do mňa!!!
3.Chodec: Pred každými Vianocami je tento zmätok väčší a väčší. Už sa pomaly ani
neodvážim vkročiť do obchodov!
4.Chodec: Pohnite si! Nemám čas, veď za tri dni sú Vianoce. Viete vy vôbec, čo všetko ešte
dovtedy musím stihnúť?!?
Dievčatko: Mami, ja chcem tú bábiku. Ja ju musím mať!!!
Mama: Tina ideš mi na nervy! Poď už, musím ešte nakúpiť všetko možné na štedrovečernú
večeru. Na tieto tvoje výmysly skutočne nemám čas!
Dievčatko: Ale ty si mi to sľúbilááá!!!
Mama: Daj mi už konečne pokoj! Mala som ťa nechať doma. Nech už je to za mnou.
Dievčatko: Si zlá. Ja sa teším na Vianoce. a chcem tú BÁBIKU!!!
Mama: Tina prestaň!!! (Dievčatko plače a mama ju ťahá ďalej...)
Iná planéta 2.
Robby: Fíha, počul si to?
Tobby: Jasné. Tiež som rozumel tým slovám, ale nepochopil som to!
Robby: Tí sa celkom zničia. Tá mama bola tak vyčerpaná, že sa vedela na to dieťa len hnevať.
Tobby: Nikto neberie ohľad na to, čo cítia a čo si myslia ostatní.
Robby: Tobby, skús sa teraz pozrieť do nejakého domu, aby sme mohli počuť, čo sa deje tam.
Tobby: Och áno, snáď sa dozvieme, čo to má všetko znamenať...
Na Zemi 2.
(Stôl, stoličky, kreslo, nádoba na koláče)
Otec: Ahoj rodina! Tu to ale rozvoniava...Ako v pekárni. Hmmm, hneď musím ochutnať
z tých medovníkov.
Syn: Héj oci! Nechaj to na pokoji! Tie sú až na Vianoce. Ani ja som nesmel!
Mama: (Skladá si zásteru a prichádza k nim.) No čo vy dvaja maškrtníci? No ja som úplne
vyšťavená. Celé poobedie som len prestála v kuchyni. Ale už mám toho dosť! Teraz si
vyložím nohy a pozriem si konečne televízor.
Syn: Aj ja idem pozerať s tebou.
Otec: Hej, nezabudla si pritom na niečo? Dnes je predsa vianočná party u nás v práci.
Mama: To snáď nie! Počuj, je to nutné? Včera bol večierok v spolku žien, predtým
z hudobnej školy a dnes ešte aj toto?!?
Otec: Ale no tak, veď už nebuď taká! Raz do roka si predsa môžeme ísť posedieť aj s mojimi
kolegami! To sa snáď môžeš premôcť!
Syn: Ach hej, zabudol som- vianočná besiedka. Aj my robíme vianočný program, sú pozvaní
aj rodičia. Oci, to je v sobotu, to môžeš ísť aj ty.
Otec: Ó, nie v sobotu! To je môj jediný voľný deň! Ešte toho musím aj tak veľa zohnať
k Vianociam.
Mama: Ako vždy. A mne tu budeš hovoriť niečo o premáhaní?!
Na inej planéte 3.
Robby: Óha, tak veľa osláv...Veď to už nie je zábava.
Tobby: Cítil som pritom tie medovníky až sem.
Robby: Takže, čo už o tom všetkom čo sa na Zemi deje vlastne vieme?
Tobby: Ľudia slávia nejaký sviatok. To je jasné. A pripravujú sa naň.
Robby: Čo to je vlastne za sviatok?
Tobby: Začul som, že ho volajú Vianoce. Počkaj, pozriem sa v zemskom slovníku, čo to
znamená...Veverička, vchod, Vianoce...
Robby: Nechaj ma to prečítať- Vianoce, sviatok narodenia Ježiša slávený kresťanmi na Zemi.
Najstaršia zmienka o jeho pôvode pochádza z roku 80 nášho letopočtu od nejakého muža
menom Lukáš.
Tobby: No prosím, tak už sme sa dostali na začiatok tohto sviatku. Vráťme sa teda v čase do
roku 80 a pozrime sa čo ten Lukáš píše...
Na Zemi 3.
(Stôl s množstvom papierov, písacími potrebami a stolička)
Lukáš: (sedí pri stole a píše)
Dieťa: Lukáš, poď sa s nami zahrať!!!
Lukáš: Teraz nemôžem. Píšem niečo veľmi dôležité.
Dieťa: Prečo je to dôležité?
Lukáš: Píšem o živote jedného významného človeka.
Dieťa: A ako sa volal?
Lukáš: Ježiš Kristus.
Dieťa: A čo o ňom píšeš?
Lukáš: Oh, toho je veľmi veľa. Ale aspoň začiatok vám porozprávam...Ježiš bol poslaný
Bohom na tento svet, aby pomáhal ľuďom, od ktorých sa všetci ostatní odvracali a povedal
im, že Boh ich má veľmi rád.
Dieťa: Aj mňa?
Lukáš: Áno, veď Ježiš sa staral o malé deti a nikdy ich neprehliadal...
Dieťa: Bol i Ježiš dieťaťom?
Lukáš: Samozrejme. Tiež sa narodil ako malé bezbranné dieťa, ale za veľmi zvláštnych
okolností...
Dieťa: Tak už teda rozprávaj!
Lukáš: Kedysi dávno sa rozhodol jeden rímsky cisár, že spočíta všetkých ľudí. A preto sa
museli všetci vrátiť do mesta, kde sa narodili. Jozef a Mária, to boli Ježišovi rodičia, prišli
kvôli tomu do Betlehema. Mária už bola veľmi unavená, lebo čakala bábätko. Nenašli žiadne
voľné miesto, kde by si mohli odpočinúť, okrem malej maštaľky.
Dieťa: Maštaľ? To takú pre zvieratá?
Lukáš: Áno, malý Ježiško sa tu v ten večer i narodil. Tým Boh ukázal, že miluje všetkých
ľudí rovnako, i tých chudobných.
Dieťa: A o tom aj niekto vedel?
Lukáš: Najprv o tom nikto v Betleheme nevedel, ale Boh zariadil, aby sa to ľudia dozvedeli.
Poslal anjelov, aby túto radostnú správu oznámili pastierom, ktorí neďaleko pásli svoje
ovečky na lúke. Oni boli zvedaví, pretože chceli vidieť to, o čom im anjeli spievali.
Dieťa: Kebyže som tam, tiež tam hneď utekám.
Lukáš: Ale veď to môžeš i dnes. Boh sa v Ježišovi priblížil k všetkým ľuďom, i k tebe a ku
mne. Vidíš, a práve preto píšem tento príbeh pre všetkých, ktorí o tom ešte nepočuli.
Iná planéta 4.
Robby: To bolo také pekné...
Tobby: Áno, ten príbeh o dieťatku a dobrej správe, ako má Boh ľudí rád sa mi tiež veľmi
páčil.
Robby: Len nechápem, čo z toho tí ľudia spravili...
Tobby: Myslíš ten zmätok a zhon na Zemi? Zdá sa mi, že to s tým krásnym Lukášovým
príbehom už nemá nič spoločné.
Robby: Myslím, že je to preto, lebo ľudia zabudli na tú dobrú správu.
Tobby: Mali by si ju znova vypočuť, ale na to by sa museli znova aspoň na chvíľu stíšiť...
Rozprávač: Snáď by sme sa mohli znova stíšiť, aby sme aj my počuli túto radostnú zvesť
o Božej láske k nám.
TICHO-organová hudba
Rozprávač: Boh nám dnes dal dôvod na radosť. Pretože sa narodil Spasiteľ sveta a všetkých
nás- Pán Ježiš Kristus, ktorý nám chce byť blízko a darovať nám svoj pokoj. Buď sláva Bohu
na výsostiach. Organ - začne hrať hlasnejšie skladbu(Gloria in excelsis deo) ES.
číslo 593.