Hodina žalovania – Tomáš Janovic

Hodina žalovania – Tomáš Janovic

Báseň na Hviezdoslavov Kubín

Vravia o mne v triede, že som žalobaba.
To je veľký omyl, veď ja nie som baba.
A kto nie je baba, ale správny chlap,
nie je žalobaba, iba – žalobab.

Žalujem vždy vtedy, keď už trieda pustne.
Neviem ešte písať, tak to robím ústne,
aby každý hriešnik sa raz spamätal.
Na všetkých som v triede veru pamätal.

Koho zažalujem, bude mi raz vďačný.
Tak sa prestaň hanbiť, aj ty rýchlo začni
najprv potichu, a potom dôrazne.
Oddnes v triede žalujeme dvojhlasne:

Jano s Jožom vedľa Marty
cez prestávku hrali karty.
A tá Marta vedľa Zuzy
nakreslila obom fúzy.
Potom je tu ďalší malér.
Včera okno rozbil Valér.
Napriek tomu naša Viera
s Valérom sa poneviera.

Žalujeme, žalujeme obaja
A v tom trieda posiela nás do hája.
A keby len, prosím pekne, do hája,
Ale nás aj všetci mastia, jajaja!
Jajajaja jaj!
Nie naoko, ale naozaj!

Žalujeme, žalujeme obaja
A v tom trieda posiela nás do hája.
A keby len, prosím pekne, do hája,
Ale nás aj všetci mastia, jajaja!
Jajajaja jaj!
Nie naoko, ale naozaj!