Parádnica – Krista Bendová

Parádnica – Krista Bendová

Poznám dievča menom Ica.
Neslýchaná parádnica!
Vpredu mašľa ani svet,
Icu za ňou nevidieť.
A vo vlasoch mašľa druhá
a na sukni vzadu stuha.

To je, prosím, naša Ica,
neslýchaná parádnica.
Len čo príde zo školy –
pred zrkadlom vykrúca sa,
ústa škerí, zúbky cerí,
no a pritom sama verí,
že je prvotriedna krása.

Keď sa potom učiť začne,
neraz potiaže má značné:
učebnicu drží ruka,
jedno oko do nej kuká,
druhé očko škúli zasa
do zrkadla. Aká krása!

“Oškrab krumple”, vraví mama.
Zamračí sa mladá dáma,
ale vynájde sa predsa:
k zrkadielku cupi-dupi,
skúša, jak jej krásne svedčia
náušnice z hnedej šupy.

A keď mama nie je doma-
Ica zase dobré to má:
v skrini kvári, všetko lieta,
navyvláča hŕbu šiat,
pred zrkadlom ani had
vykrúca sa v toaletách.

Takáto je naša Ica
neslýchaná parádnica.
Iba to je strašná škoda:
uši týždeň neumyté,
hrdlo špinou pokryté,
zdá sa – hnusí sa jej voda.

Skvelý účes u tej dámy

– ale “smútok” za nechtami
a na mašli krásna Ica
nosí pyšno mastný fľak.
To je skvostná dievka, však?
To je Ica – parádnica.