Žirafa – Jozef Mokoš

Žirafa – Jozef Mokoš

Ľudia múdri, ľudia hlúpi,
všetci o nás klebetia:
„Žirafy sú ako stĺpy
vysokého napätia.

Ale ani len susedia
všetko o nás nevedia.
V šírom svete nenájdete
okrem žirafieho druhu
takú vzácnu bytosť druhú,
ktorá, skôr ako sa zohla,
do oblúku hlavou ohla
prvú vodorovnú dúhu
pekne – krásne do polkruhu.

Odvtedy pod všetky dúhy
sa nám žirafí krk dlhý
v hore, v džungli, na námestí
pod tú dúhu hravo zmestí.
No niekedy sa pritrafí,
že tie najdlhšie žirafy,

ako hlásia ranné správy,
búchajú si ešte hlavy
o najnižšie druhy dúhy.
Asi preto za zásluhy
nedali nám metál, frčky.
(Prešli sme to taktne, mlčky.)

Za to, že sme pekne – rúče
vlastnou hlavou ohli dúhu,
navreli nám až dve hrče,
sú ozdobou nášho druhu.
To bol príbeh prvej dúhy,

A ešte vám poviem druhý:
Prečo mám krk taký dlhý?
Tu mám pre vás o tom správu:
Lebo mám ďaleko hlavu.

Vysielanie pre deti, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2002