Kaderníčka – Marta Hlušíková

Kaderníčka –Marta Hlušíková

Dominika sa pripravovala na spevácku súťaž.

• Takého som muţa mala, čo sa myši bál, – spievala. S Dominikou spieval celý dom, mama, babka, dedko, i tri sliepky na dvore: Klotilda, Emília a Otília. Mama bola na Dominiku pyšná – na jej spev aj na dlhé čierne vlasy. Keď jej ich zapletiem do vrkôčikov, nebude krajšej speváčky, tešila sa. Týždeň pred súťaţou dostala Dominika bábiku.

• Pôjdeš so mnou na súťaţ, dobre? prihovárala sa jej. Najkrajšie boli na bábike vlasy. Odlepovacie! Aj ja chcem mať krátky účes, zaligotali sa Dominike oči. Vzala noţnice a odstrihla si hrsť vlasov. Potom ďalšiu a ešte ďalšiu.
• Nebesá! – zvolala mama, keď zbadala celkom novú
• Takto predsa nemôţeš ísť na súťaţ! – zalamovala rukami. A tak ju mama zobrala ku kaderníčke.
• Spravím ti niečo moderné, – povedala teta kaderníčka. Najprv jej umyla vlasy detským šampónom OLI, potom urobila šmyk sem, šmyk tam – a z Dominiky sa stal Dominik s jeţkom na hlave.

• Nuţ, je to moderné..., to áno – hmkala mama, – ale čo bude so súťaţou? Doma začali všetci rozmýšľať, ako Dominike pomôcť.
• Mám to! – zvolala babka a priniesla o chvíľu venček z kvietkov. Posadila ho vnučke na hlavu a Dominik sa v tej chvíli zmenil na
• Takého som muţa mala, čo sa myši bál, – spievala večer

Keď súťaţ vyhrala, vedela, ţe sa jej to podarilo aj preto, lebo sa nebála vystúpiť so svojím jeţkom na hlave.

(Kaderníčka často pomôže vtedy, keď sme už celkom bezmocní: spraví z nás nového človeka. Všimnite si, ako rýchlo pracuje – nožničky sa jej len tak mihajú. Zdá sa vám, že je to ľahké? Skúste stáť celý deň na nohách a robiť na hlavách malé zázraky! Ale tety kaderníčky sú vždy veselé a dobre naladené. Vedia, že robia ľuďom radosť.)

Z časopisu Zornička č. 5, január 1997