Budúce manekýnky – Marta Hlušíková
Budúce manekýnky – Marta Hlušíková
Majke všetky kamarátky závideli. Jej sestra Denisa je totiţ známou manekýnkou.
– Zasa som videla v časopise tvoju sestru! Tie šaty, čo má na sebe, musí po módnej prehliadke vrátiť? Prečo si nepovedala, ţe Denisa bola v televízii? Podpíše mi Denisa svoju fotku? Pozná sa Denisa so všetkými slávnymi hercami?
Takto to išlo dookola. Majka sa rozhodla, ţe Denisu cez prázdniny zoznámi so svojimi
zvedavými kamarátkami. Konečne prázdniny! Dnes má prísť Denisa. Majkine spoluţiačky sa uţ nevedeli dočkať. Keď Denisa vystúpila z autobusu, raz-dva boli pri nej.
- Toto sú moje kamarátky, – povedala Majka. – Aj ony by chceli byť manekýnkami. Denisa sa usmiala:
- Prečo nie? Môţeme sa o tom porozprávať. Pôjdeme do cukrárne. Pozývam vás!
- Hurá! – vyskakovali dievčatá.
Denisa vykročila k cukrárni. Za ňou kráčala Majka a vznášalo sa päť budúcich manekýnok.
- Ja si dám trojitú jahodovú zmrzlinu! A ja vanilkovú! Ja si prosím trubičku a pepsinu. A ja by som si dala puding so šľahačkou.
Tak dávno som nemala zmrzlinový pohár! – prekrikovali sa dievčatá.
- Takţe sedem pohárov sódy, – objednala
- Ako to? Pozvala si nás do cukrárne, či nie? – nechápali budúce manekýnky.
- Manekýnka si môţe dať v cukrárni iba sódu. Ináč nevojde do šiat, – povedala
Tak toto sa dievčatám vôbec nepáčilo. Ţivot bez zmrzliny a sladkostí? Radšej nebudú slávne.
(Povolanie manekýnky je síce zaujímavé, ale – ako sa hovorí – každá mince má dve strany. Manekýnka musí dbať o svoju postavu a musí si odoprieť veľa dobrôt. Chce, aby sa šaty, ktoré predvádza, zapáčili. Potom si aj tvoja mama povie: Budem sa o seba viac starať, aby aj na mne šaty tak pekne vyzerali.)
Zornička č. 8, apríl 1996