Bol som doma sám.
Aby sa mi dobre čakalo,
pil som kakao.
A tiež, aby som sa nebál.
Už
som sa aj nebál,
naraz ktosi zvoní.
Joj! Ešte to mi bolo treba!
To určite budú Panpulóni.
Panpulóni
z Panpulónie
–
až to srdce zovrie;
majú biele košele,
čierne panpulóvre.
Čierny panpulóver,
čierna papuľa,
čierne oči na mňa
panpúlia.
Už niekoľkokrát prišli
a sa schovali
a zvonili a zvonili
a panpulovali.
Každý Panpulónec,
ktorý vidí
zvonec,
zvoní, zvoní, zvoní,
až sa spanpulóni.
Zapchaj si uši,
rob, čo chceš,
skry sa pod svoj panpulón
– všade čuješ zvon.
Je noc a je panpuloká,
ale ja už nezažmúrim oka.
Čoho sa bojíš?
Kto ťa straší?
Veď to som ja
a
klamem, až sa panpuláši.
Do Tramtárie, Mladé letá, 1970