Ku dňu úcty k starším,
píšem takúto báseň,
aj keď môj starý otec nie je tu,
túto básničku
píšem hlavne jemu.
Spomínam na dedka tak,
ako si len predstaviť viem,
aj keď som ho nepoznal,
láska k nemu vo mne navždy
zostáva.
Do kostola za ním chodím,
v radoch lavíc sa zaňho modlím:
„Keby si tu s nami bol,
neprežíval by som taký
bôľ.
Našťastie to dobre zvládam,
na teba s radosťou spomínam.
Ty mi z neba pomáhaš
a radosť mi rozdávaš.
Dúfam, že sa cítiš dobre
a len čistá radosť spočíva v tebe.
Spomínam na teba každý deň,
Ty si môj prekrásny
sen.“