Starý človek s mladým srdcom odišiel tam.
Malá vnučka sa pýta: "Kam?"
No vysvetlite jej, že zhora
sa na nás už díva.
Že už nie v dome, ale v nebi býva.
Že odišiel dedko, ktorý dobré srdce mal.
Ten, čo aj posledné svojej
rodine dal.
Ten, ktorý sa stále len smial.
Ten, čo si život do konca užíval.
Že už ho neuvidí a nikdy neobjíme.
Že s ním
stromček už neozdobíme.
A že naše zvyky sa budú realizovať bez neho.
A už od neho nedostane, vrúcny bozk na čelo.
Prešli roky a
už nie sme tie malé deti.
Už som veľká, čo píše tieto vety.
O tom, že mi toto všetko chýba.
Pri hrobe stojím a ticho
spomínam.
Na toho úžasného človeka, ktorým navždy budeš.
V nebi si ťa chytím a už mi neujdeš.
A zbytočne mi hovorili, že
nič z tohto už nezažijem.
Ja viem, že si ťa v nebi chytím a silno objímem!