Báseň pre babku do neba

Báseň pre babku do neba

Starý človek s mladým srdcom odišiel tam.
Malá vnučka sa pýta: "Kam?"
No vysvetlite jej, že zhora sa na nás už díva.
Že už nie v dome, ale v nebi býva.

Že odišla babka, ktorá dobré srdce mala.
Tá, čo aj posledné svojej rodine dala.
Tá, ktorá sa stále len smiala.
Tá, čo si život do konca užívala.

Že už ju neuvidí a nikdy neobjíme.
Že s ňou stromček už neozdobíme.
A že naše zvyky sa budú realizovať bez nej.
A už od neho nedostane, vrúcny bozk na čelo.

Prešli roky a už nie sme tie malé deti.
Už som veľká, čo píše tieto vety.
O tom, že mi toto všetko chýba.
Pri hrobe stojím a ticho spomínam.

Na toho úžasného človeka, ktorým navždy budeš.
V nebi si ťa chytím a už mi neujdeš.
A zbytočne mi hovorili, že nič z tohto už nezažijem.
Ja viem, že si ťa v nebi chytím a silno objímem!