Máme babku ... takú inú,
nepestuje zeleninu.
Nevypeká, navyšíva,
nevyvára ako divá.
Buchty,
knedlik kúpi aj v Jednote,
virtuálne potom behá po svete.
Odvážne po internete surfuje,
umývačka jej však riad umyje.
Vôbec
nemá sivé vlasy,
dáva si ich farbiť asi.
Melír, farba, styling musí byť,
to striebro vlasov sa nedá objaviť.
Postavu má
stále šik,
hravo zvládne každý cvik.
Cvičí zumbu, jógu, aerobik,
potom behom na kávičku, na tonic.
Oblieka sa trendy,
moderne,
žiadne čepce, kitle, veru nie.
Slimky džínsy, tunika a kardigán,
obzrie sa za ňou nejeden pán.
Cez mobil aj poklebetí,
všetko vyrieši,
svoje vnúčatá pozdraví a poteší.
Na facebooku recepty si pohľadá,
jej koláče sú potom veľká
paráda.
Podchvíľou si niečo značí
do poznámok v počítači.
Nikto jej však nevyčíta,
že je málo babkovitá.
Dedko je
tiež taký iný,
stvára s nami lotroviny.
Má rád pivo, rýchle autá,
hodila by sa na Jadrane jachta.
V dielni i v kuchyni sa
zvŕtať vie,
koníčkom je pre neho to varenie.
Behá, pláva, cvičí, športuje,
pivné bruško nechce veru nie.
Na celkový styling
si tiež potrpí,
najnovšie oblečenie pokúpi.
Printové tričko, bunda, rifle musia byť
ako model môže fotky nafotiť.
Krásne
vie hrať na gitare,
piesne nové, šlágre staré.
Chodí so mnou do prírody, do kina.
Je s ním skvelá každá hodina.
Hoci
zdriemne v kresle pri hokeji, pri filme,
aj tak je pre vnúčatá stále vo forme.
Vie, čím by ich mohol potešiť,
cez e-shop vie darčeky
nakúpiť.
Najviac sa mi na ňom páči,
že sa vyzná v počítači.
Každý vidí, každý cíti,
že je málo
dedkovitý.
Naši starí rodičia,
tí nás div, že nezničia.
Behať, plávať, na výlet,
ukážu nám celý svet.