Moja milá babička v srdiečku a nosí
hoc má
málo euríčiek, vždy mi kúpi čosi.
Z lásky jej dám ružičky červené i biele,
ktoré vrásky vyhladia na jej milom čele.
K
nebu letí modlitba
z mojich detských dlaní,
nech dobrý Boh babičku požehná a chráni.
Napcháva sa Lacko zemiakovou plackou.
A potom mám taký zvyk, že vylížem tanierik.
Ty, babička moja zlatá,
poď sem,
nech ti prsty zrátam.
Ty máš prstov isto šesť,
keď vieš také placky piecť.
Vždy mám úsmev na tvári, keď mi starká
navarí.
Každý, kto je malý chlapec, bude raz aj dedko.
Jeho všetci v úcte majú, lebo
vie vždy všetko!
K práci privyká ma dedko, naučí ma robiť všetko.
Pozbierame spolu klince, požičia mi kladivko,
a keď budem
veľký chlap, zavolám ho na pivko.
Teraz som však chalanisko, občas drzý faganisko,
rodičom furt stresujem,
ale dedka
poslúchnem.
Anjeličku, môj strážničku, opatruj mi starkého.
On si občas v sade
zdriemne, dávaj pozor naňho jemne.
Stráž ten jeho krátky sníček. Starký, ten je šibal.
Opatruj ho, môj strážniček. Veľmi by mi
chýbal.
Máme babku... takú inú
nepestuje zeleninu,
nevypeká nevyšíva,
nevyvára
ako divá.
Vôbec nemá sivé vlasy,
dáva si ich farbiť asi
hravo zvláda každý cvik,
zumbu, jógu, aerobic
Podchvíľou si
niečo značí,
do poznámok v počítači
Nikto jej však nevyčíta
že je málo babkovitá.
Dedko je tiež taký iný
stvára s nami lotroviny
venuje sa stavbe lodí
aj na futbal so mnou chodí
Krásne vie hrať na
gitare
piesne nové, šlágre staré
Najviac sa mi na ňom páči
že sa vyzná v počítači
každý vidí, každý cíti
že je málo
dedkovitý.
Naši starí rodičia
tí nás , div že, nezniči.
Behať, plávať, na
výlet
ukážu nám celý svet.