Jarná krajina

Jarná krajina

Na nos ma šteklí slnka lúč, tým lúčom mi ukazuje kľúč.
Kľúč, ktorým zamknem za Zimou a prejdem sa jarnou krajinou.

Jar mi zjavuje svoju krásu, odkrýva ju za slnečného jasu. Vánok mi rozfukuje vlásky, počúvam vtáčie hlásky.

Vôkol čuť melódie radosti, pri ktorých zabúdam na starosti. Medvede sa zobudili zo spánku, prilákala ich ryba v potoku.

Stromy už dostávajú jarnú podobu, dievčatko beží s džbánkom po vodu.
Zo zeme vykukajú prvé krásky, krásky, čo venujeme z lásky.

Motýle tancujú na lúke, lienka mi behá po ruke.
Sivá obloha je teraz belasá, zajačia rodinka pred lesom pohrá sa.

Prírodu vnímam jak utešený obraz, na ktorý Jar maľuje svoj odkaz.
Chce sa mi kričať od tej nádhery, roztiahnuť krídla a letieť nad hory.