Svet uspal deti detskou knižkou,
dnes nemal už nič na
práci,
pri starom moste, kde je tíško,
sa stretli dvaja tuláci.
Bola to rieka, bol tom mesiac,
nie je to prvá návšteva.
Keď
ku nej príde, tak sa tešia.
On do striebra ju odieva.
Jagá sa, leskne, šaty z neba
si veľmi rada oblieka.
Vzácneho hosťa uctiť
treba,
keď prichádza tak zďaleka.
Strieborné rybky v tichom tanci,
plutvičky ako z páperia
a staré vŕby –
stroskotanci,
čo vlastným očiam neveria.
Pomalé vlnky doďaleka
nesú z tej nočnej nádhery.
Zážitkom, ktoré vraví
rieka,
aj more v diaľke uverí.
Žblkoce, šepká, tíško stoná
cestička dlhá, spanilá.
Mesiac a rieka. On a ona.
Dávno ich
nôcka spojila.