Dvom – Ján Kostra (Buď dobrá k nemu)

Dvom – Ján Kostra (Buď dobrá k nemu)

Buď dobrá k nemu. Dobrá k nemu buď.
Keď obracia sa za oblúkom dúhy
i keď mu privalí jak balvan smútok hruď.
Vždy jeden mocnejší je ako druhý.

Buď dobrá k nemu. Porozumenie
nech ťa vždy sprevádza, keď skúmaš,
čo ho bolí.
Život je veľké krásne umenie.
Nemáme ešte pre ten odbor školy.

Koľko len básní, obrazov a sôch,
pesničiek koľko, koľko symfónií
blesk zloby spálil vinou obidvoch
a v zárodku ich vrhol do pomyjí.

Buď trpezlivá, ak vieš, že ťa rád.
Stoj pri ňom hoci v neúspešnej práci.
Ak rada ho máš, pamätaj ten sad,
sad zásnub, kvetov opŕchavej krásy.

Buď príčinlivá, len tak všetko čas
rozvinie do kvetu i do ovocia.
Len sladkosť sať a zahynúť, keď mráz
do sadov šľahne, vie aj včela, osa.

Buď dobrá k nemu. Porozumenie
nech ťa vždy sprevádza, keď skúmaš,
čo ho bolí.
Život je veľké krásne umenie.
Nemáme ešte pre ten odbor školy.

Buď dobrý k nej. A trpezlivý buď,
kým koreň rozvetví sa za výživou,
aby strom mohol vetvy rozklenúť
bez poškodenia povíchricou divou.

Buď trpezlivý. Porozumenie
nech ťa vždy sprevádza, keď skúmaš
čo ju bolí.
Život je veľké krásne umenie.
Nemáme ešte pre ten odbor školy.

Buď dobrý k jej snu. Lebo lepší sen
jak žena vysníva, projekty nezachytia.
Koľko ich padlo v plen, tých detí
a snov žien,
v barbarskej minulosti pod kopytá!

Ako dve krídla ponad priepasti
nech každá ľúbosť dvíha našu dobu
z temna a poníženia, z nešťastí,
do vysvietených miest a dedín glóbu.

Buď dobrý k nej. A spravodlivý buď,
keď obracia sa za oblúkom dúhy.
I keď ti privalí jak balvan smútok hruď,
nezníž sa nikdy pošliapať jej kruhy.

Buď dobrý k nej. A porozumenie
nech ťa vždy sprevádza, keď skúmaš,
čo ju bolí.
Život je veľké krásne umenie.
Nemáme ešte pre ten odbor školy.