Ležím v krvi... Možno je to blato,
veril som.
Nádej sa rozplynula.
Cítim už pozemské peklo...
Krvácam niekoľko desaťročí...
Žijem ešte? Ó, ale NAČO?
Trápime sa, a, áno, umierame...
Len dúfame,
že niečo
zanecháme...
Pozemskému životu cesta, tá je krivá...
ŽIME si ho, v krvi plávajúc.
Aj dnes zomrieš...
A zajtra? Znova.
Toľko bola
táto šťastná óda.