Tu v žiari pochodní
už mnoho temných dní...
Vhodenie do cely každého zocelí...
Pomstou horia
oči počas tmavých nocí. Čakajúc na ten Deň horí tu pochodeň.
Keď voľným sa stanem, pred sviňu tú stanem.
Krivo ma súdila, lož
pravdou činila... Ja temnotou trpel, on v zlate si čupel...
Hoc pán – tvoj čas – končí, tejto jasnej noci, návštevu čakaj,
si
pohladíš do kosy, ani vojsko tvoje nezastaví,
čo je
pravdou chuti hnané... Tak sa rozlúč, pane...