Koniec básnička
Koniec
Vstal a chcel ísť, nebavilo ho už na svete byť.
Slzy pálili ho moc, plakal dlho, celú noc. Chcel byť len s ňou, bozkať
jej tvár,
srdce neosvietila jeho žiara.
Spomína na časy, keď spolu boli, lásku medzi sebou si sľúbili. To ona skrížila mu
plány,
nikdy už nebude
nežné milovanie.
Miloval ju moc, viac, než seba,
viac než oblohu,
viac, než jasné modré
nebo...
Už nemohol,
bol koniec všetkého, neprebudí sa už nikdy vedľa nej.
Stál tam na moste, pozeral sa dolu
a chcel
skoncovať s predstavou: SPOLU...
Húkanie sanitiek... Pišťanie kolies... Nikto nevylieči jeho sveta bolesť...
Zones.sk – Najväčší študentský portál