Čo všetko človek prežiť musí, čo čaká ho tu ešte na Zemi... Niekto vraj lásku neokúsi,
tak počul som to, verte mi.
Nechce sa veriť tejto pravde veď človek žije, zmysly má. Niečo v tom ale predsa bude, kdekto si kdečo
nevšíma.
Prvý lúč slnka jasného, prvý kvet v sade ružovom,
čaro večera daždivého,
vetvičku skrytú pod snehom.
Veselý džavot malých detí,
rumenec líca švárnej dievčiny, starenku ukonanú v žití,
prach nesúci sa z výšiny...
Všetko,
v čom človek život nájde, čo ozvenou struny, dobrom mu naladí,
to všetko základ lásky je, z toho sa Láska narodí.
Aby však
Láska žila ďalej, aby sa mohla rozvinúť,
pristúpiť treba k obeti „malej". na vlastné JA vedieť zabudnúť.