Svadba – Miroslav Válek

Svadba – Miroslav Válek

Letné slnko leskne sa jak minca,
peňazí je ako v hnoji múch.
Dolu husle z hrdzavého klinca,
prepáč krčmár – zaplatíme dlh!

Na každého príde ťažká chvíľa,
aj tá nemá tvár sa občas zadumá.
No ja nie. A nech si moja milá
hoci stokrát s iným svadbu má!

Pime, chlapci, málo máme času;
polámali myrtu voľačiu.
V nočnom vetre osiky sa trasú
ako ženy, keď sa rozplačú.

Prestaň, srdce! Čo ťa ešte mrzí?
Chlap, ten vie, kde hľadať potechu.
Smejú sa nám za skrývané slzy?
Hlupáci! Aj nám je do smiechu.

Rednú tiene. Ale prečo zvonia?
Či už vyšli zore nad dvory?
Zahnal sny, čo spiace oči clonia,
jasným svetlom úsvit priskorý?

Nevyšli to zore ponad dvory,
nedotklo sa ráno sladkých snov.
To len mojej premilenej horí
jasným ohňom strecha nad hlavou.