Chcem úplne normálny život,
Normálne dni, chcem Azda veľa?
Chalúpku v horách
A
záhradu so susedmi zdieľať
Len tak objať si muža
A mať pocit, že mám kam ísť
Len tak objať si muža a mať pocit...
Mne
stačí izba, láska,
čo siaha až do hlbokých jám
Na stole sviečka a svetlo a príbor,
Kde nikto neje sám.
Nechcem jak v divadle
žiť,
Chcem zdolať vrchol,
Odkiaľ je vidieť všetko
Spievať a hrať a chovať včely,
Tak ako môj dedko
Piecť buchty deťom a
vnučkám
A kŕmiť všetky cudzie Zvery
Mať plné srdce nie vrecká
A stále v prozreteľnosť veriť.
Mne stačí človek a
rieka,
Kde budem len tak bosá stáť
Nechcem mať slávu a autá, chcem šťastie,
čo Nenechám si vziať.
A žiadne kontá a
splátky
A zmluvy a zaprataný dvor
A žiadne zrady a hádky
A zbrane horšie ako mor
S úsmevom vítať aj chorých
A hostí si
nechať vo dvore
A s bohom v dome
A v duši sa oddať jeho pokore
Mne stačí izba, láska,
čo siaha až do hlbokých jám
Na stole
sviečka a svetlo a príbor,
Kde nikto neje sám.
Mne stačí hudba a tóny,
čo hrajú mojim najmilším
Mne stačia oči,
čo
vedia dobré od zlého odlíšiť.
Chcem úplne normálny život,
Normálne dni, chcem azda veľa?