Smutná ranná električka – Miroslav Válek

Smutná ranná električka – Miroslav Válek

Smutná ranná električka
a ja v nej a ja v nej,
už ma vezú
ako v rakve sklenenej.

Smutno zvonia pred nami
a za nami smutno zvonia
smutné zvonce v smutnom dni,
smutný sprievod pohrebný.

Vždy keď idem takto k tebe,
vždy keď idem takto k vám,
plačem ako na pohrebe.

Ľúto mi je vlastnej smrti.
Vždy sa vo mne niečo zrúti,
vždycky niečo pochovám.

Celé mesto je dnes smutné.
Smutné parky, smutná pláž.

A ja smútim preukrutne:
Chodím k tebe, keď ma voláš,
chodím aj keď nevoláš.