Nádej

Nádej

Keď sa piesky času zastavia a vodné toky vyparia,

vtedy si ľudia uvedomia, aká je tu pohroma.

Keď sa nebo rozžiari plameňmi dávnych stáročí, všetko skončí v náručí spopolnených nádejí.

A keď sa zem zatrasie, hora zo zlého otrasie, všetka jej skaza dopadne a moje srdce vyhasne.

Keď sa nádej poberie,

z našich sŕdc pochmúrne, vtedy si snáď každý spomenie, že nádej išla posledne.

Moja nádej nešla preč,

aj keď s ňou už nie je reč. Veď ona je to jediné,

čo mi nakoniec zostane.

Ja mám nádej v lepší svet

a inej už vo mne niet, neostaňme iba snívať, nájdime v sebe lepší svet.

Nádej je tá hodnota, ktorú si najviac vážim. Nádej denne pobozká a ja ju za to chránim.

Jej bozk je sladký ako med a poháňa ma stále vpred,

aj v časoch keď sa náš svet zbláznil, moju nádej nepobláznil.