Už nechcem byť len obyčajným človekom, čo slúži pokorne ostatným.
Nechcem sa dívať na násilie vojny
a žiť životom v úvodzovkách úžasným.
Už nechcem cítiť hlad,
čo vládne týmto svetom. Nechcem stretnúť rodičov,
čo ušli chorým, hoci vlastným deťom.
Nechcem túžiť po bohatstve, peniazoch a sláve.
Ale vôbec sa nechcem stratiť niekde ďaleko v dave.
Už nechcem klamať,
že všetko je a bude dobré. Nechcem a nemám rád,
keď malé dieťa pre rodičov na alkohol žobre.
Už nechcem,
chodiť po tom skazenom svete. Keď, vy čo ma chcete poúčať, vôbec nič o mne neviete.
Už nechcem veriť nikomu.
Veď každý si stále vymýšľa a klame. Nechcem počúvať sladké prísľuby.
Napokon ma aj tak raz niekto sklame.