Cítiš ten tmavý dotyk chladného večera
a tvoje sny sa vlievajú do jedného koryta. Potápaš sa do paplóna a tíško kričíš únavou. Nevnímaš čas, nevnímaš slová.
Si len jeden z mnohých tých istých,
ďalší zo stáda neistých. Koniec snov sa začína tam,
kde sa končí nekonečno tvojej mysle... Otváraš oči do rána, prebúdzaš sa do reality.
Končí sa ďalšia noc: vždy prvá
a zároveň miliónta v poradí tvojho bytia.
...si obyčajný blázon,
čo hľadá sen, lásku a cnosť...