Matke

Matke

Vždy, keď je chvíľa horúca,
ponúkaš nápoj lásky, ktorý mámi.
Do batôžteka poskrúcaš
bochníky chleba s vrúcnym požehnaním,

by naše kroky stále šli
za šťastím; zavše v ňom tvoj obraz hľadám.
Nebol som, mama, najlepší.
Rovnako si však mala všetkých rada.

Zostaneš ako pečať dní,
ktoré ti v očiach zreli trochu zvláštne.
Otec sa pohnúť nemohli...
vojna im do rán napísala básne.

Vždy, keď je chvíľa horúca
a nápoj lásky opojne ma mámi,
spomienky vo mne prebúdza
dedinská žena
v chyžke pod horami.