Počkaj, mama…

na dlaniach vráskavých
sa zapísali rôčky
len šepot víchrice
nás občas prebudí

niekedy napíšem
iba tak
– nenáročky
a občas nájdem sa
v dave sám – bez ľudí...
...
slnko sa smeje
ale my plačeme
do ticha

– striedame sa
v návštevách
a bdieme
na stráži

– spíš pokojne
a možno
sa ti snívame
počkaj chvíľu
a prídem za tebou

– ešte pár hodín
počkaj
mama…

Zones.sk – Najväčší študentský portál