Neboj sa, mama, stále žijem s tebou
aj keď si dávno medzi hviezdami.
Spravila si mi
už na zemi nebo
a čajík tvoj ma aj dnes omámi.
Veď robím si ho podľa teba vďačne
pri kvetoch našich starých čerešní.
Život sa končí skôr ako sa začne
a nikto si ho v sebe nezveční.
Tak prijmi aspoň pár slov, čo som stvoril
na ceste, ktorá
skončí o pár dní.
Možno sa vrátiš ako meteorit.
Pripomenieš mi úsmev nezbedný,
keď prelomil som latu na záhradke.
Dosiahnuť som chcel na jahody sladké...