Vždy keď odbila smutná hodina,
prišla za mnou ona, moja rodina.
Ktorá vždy ten smútok odláka,
i keď
naša krv nie je rovnaká.
Nie je to moja najlepšia kamarátka,
je to sestra.
Ďakujem Bohu, že sa nám skrížila
cesta.
Že som spoznala človeka, najlepšieho na svete.
Jej výnimočnosť sa nedá vyjadriť ani v stej vete.
Ona tu bola vždy pre
mňa
a vždy tu pre mňa je.
Viem, že keď za ňou prídem,
tak nepovie nie.
Ale vždy si nájde čas
i na rozhovor malý.
Aj na
to, aby sme sa
celý večer smiali.
Ďakujem za to, že ju tu mám.
Keď bude treba, život za ňu dám.
Lebo len s ňou je šťastná
životná cesta.
Veď nečudo, veď ona je moja kamarátka – moja sestra.