Akého otca potrebujem?
No odpoveď je predsa jasná:
Otca ktorý má rozmazná, kúpi mi čo len chcem
A
ktorého peňaženka nezostane prázdna.
Otca, ktorý urobí vždy to, čo žiadam,
otca, ktorý za mňa pohľadá to, čo hľadám.
Ale
už by aj stačilo.
Veď to, čo tu píšem, sa vám určite nepáčilo.
Mať takého otca by bolo možno fajn,
veď by urobil všetko, o
čo si dupnem.
Ale človek musí určité veci robiť sám,
inak by jeho budúcnosť nedopadla dobre.
A teraz naozaj.
Akého otca
potrebujem ?
No predsa takého, akého mám teraz.
Má aj klady, aj nedostatky,
ale veď tie má každý z nás.
Môj otec ma ľúbi
rovnako ako mojich súrodencov,
no nemôžme zabudnúť hlavne na našu maminu.
Naučil nás s bratom zatĺcť kopu klincov
a s bláznivými
sestrami tvoríme občas zvláštnu rodinu.
Nepotrebujem otca, ktorý ma rozmazná i
kúpi mi všetko, o čo si požiadam.
S maminou ma
naučili žiť skromne a
a o svoje ciele sa postarať.
Jeho rady mám zašifrované v hlave,
no s mojou tvrdohlavosťou sa aj tak niekedy
riadim sebou.
Podľa mňa na tom nič nie je zlé,
keď sa človek vždy najlepšie poučí svojou chybou.
Ďakujem ti, oci, za to, aký
si
a prosím, keď odvrávam, neber si to k srdcu.
Veď sa vraví : „Aký otec, taký syn.“