Nepočuteľné laudácio – Milan Rúfus

Raz, keď sa miera naplní
a pretrhne sa struna,
o každom živom ostáva
ľahučké prázdno tuná.

Jamôčka, ktorú vyhĺbil
do trávy kameň v poli.

A po tom prázdne spoznajú,
akí sme vlastne boli:

prostrední, malí, väčší snáď,
ba prázdno po sekvoji
je také hlboké,
že sa ho človek bojí
a háda, čím ho premostí.

A to je ona – holá
pravda o miere veľkosti.

Veľkosti, ktorá bola
prikrytá ako zemou zrno
vo svojom plnom význame.
Nie, že nás bolo všade plno,
lež to, že ľuďom chýbame,
je našou chválou.

Mimo rečí,
fanfár ľudských
či ľudských slín,
nepočuteľne o nás svedčí
pomalý, tichý Boží mlyn.

Zones.sk – Najväčší študentský portál