Studnička a ty – Milan Rúfus

Studnička a ty – Milan Rúfus

Už poznáš, čo je studnička .
Že tam, kde je, je v každej chvíli.
A ako slza z oka víly
tak vymoká z nej vodička.

A ty si moja studnička,
čo nezamŕza, keď je zima.
I napojí,
i poteší ma,
keď báseň bolí hlavička.

Ale až naplní sa čas,
ty nepotrváš.
Viem to, pane -
tvoj pramienok mi neostane.

Na starom mieste nepočkáš
a rozbehneš sa po horách:
potôčik budeš,
potom rieka,
až, podajúc sa na človeka,
ustato vplynieš do mora.

A tam sa opäť zídeme.
Ja z mojich
a ty z tvojich brehov.
No iný žliabok pre iného
zas kdesi vyvrie zo zeme.

A tak tá tvoja studnička
predsa len bude
v každej chvíli.
Vždy ako slza z oka víly,
z nej pôjde živá vodička.