Jedno zrnko maku
jedno zrnko hrášku.
Natrúsilo sa jej
do múčičky
prášku.
Natrúsilo sa jej
zlého do dobrého.
Z osudových strží
z ľudských strmých brehov.
Jedno zrnko hrášku,
jedno
zrnko maku.
Natrúsilo sa jej
zloby do zázraku.
Do jej čistých zrniek
do túžob a snení
napadalo hrachu
z hluchonemej
steny.
Natrúsilo špiny
veciam do kolísky
Storočia sa činí
storočia to čistí.
Stále na tom istom,
večná tam, kde
bola.
Všetky živé tvory
na pomoc si volá.
Oddeľuje svetlé,
oddeľuje tmavé.
S čírou hviezdou detstva
na sklonenej
hlave.
Skryté veci zeme
hľadá presným citom.
Čistí... Kiež jej vieme
trochu pomôcť pri tom.