Uvariť všetkým, umyť riad,
každý deň na tri deti prať,
to všetko musí moja žena.
Aj
uspávať, aj zobúdzať
aj ledva spať, aj prvá vstať,
to musí ona, neplatená.
Ale má peknú, jemnú tvár,
nectí si toho, kto
je lhár,
a v klebetení nie jej cena.
Nuž uškŕňa sa zelinár
a namýšľa si kominár,
že belší je než moja
žena.
....
Na svete tisíc bolestí
v tele, aj v duši šelestí
a sto z nich skúsi moja žena.
Ale je kňažná! Kvet ju
ctí,
slnko jej líha do cesty,
líca jej hladí riečna pena.