Svet nemôže žiť bez nehy – Ján Smrek

Svet nemôže žiť bez nehy – Ján Smrek

Svet nemôže žiť bez nehy,
a preto zrodili sa vtáky
a tráva lezie na brehy
a v žite svietia slepé maky
a kade ideš, chrobáčik
pod nohu tvoju ponúka sa,
šliapni: nič nikde, ani vzlyk,
nešliapni: zaspieva ti krása.

Svet nemôže žiť bez nehy.
Príroda je však ako pena:
raz tíško čaká na snehy,
raz na byľ, kým sa rozzelená.
Človek, ty trpezlivý buď,
nevyťahuj ty svoje knihy.
Príroda najvyšší je súd,
v nej veky sú i okamihy.

Človek, ty vedu v moci máš,
ovládaš umom mocné náuky,
no kde sa s lúčom slnka hráš,
bežia ti chrbtom zimomriavky,
v ničivej zime pomrzli
premnohí, lebo slnko spalo,
no nevie slnko, kto je zlý:
napokon všetkým požehnalo.