Chcela ma vziať mátoha
do čierneho batoha.
Stala si medzi dvere,
odušu preč
sa derie.
Nemôže sa dostať von,
mám to ale hosťa!
Zmeškala polnočný zvon,
tak tu musí zostať.
Mátoha má toho
dosť,
hovorí: – Už nemátam! –
Má medzi dverami chvost?
Chvost privretý nemá tam,
má tam však privreté šaty,
obrovskú
zásteru.
Odstrihnem z nej,
hneď sa stratí,
čerti ju zoberú.