V lavici všetci tíško sedíme,
posledný krát pospolu na seba hladíme.
Odchádza každý svojou cestou zvlášť,
už
nikdy neuvidíme v kúte visieť jeho plášť.
Aďka milá, čo ja už Ti môžem priať?
Snáď len vecí pár, ktoré nik nedokáže Ti
vziať.
Nech úsmev sladký naďalej zdobí Tvoju tvár,
úsmev, ktorý dávaš sťa by šťastia dar.
Nech kroky vedie Tvoja hviezda
jasná,
pod svetlom ktorej bývaš šťastná.
Užívaj si života krás!
pretože tie neprichádzajú zas a zas.
Ak slzy v živote
stekať budú Ti po tvári,
nech úsmev vždy pri nich žiari.
Nech šťastná si vtedy ako jarný kvet,
ktorý spopod snehu konečne vykukol
na krásy svet.
Aďka milá, čo ja už Ti môžem priať?
len nech nikdy si života krás nenechaj vziať.