Vždy keď Ťa pri mne niet,
keď mesiacu, že Ťa v spánku hladí musím závidieť,
keď vzdialená si mi stovky
míľ,
jediné čo pomáha mi spomienka pár vzácnych chvíľ.
Keď Tvoja ruka v mojej dlani,
stiskom nehy prikrytá,
skrýva túžbu
po poznaní,
čo nám v srdci prekvitá.
Neviem ako nazvať tieto udalosti mám,
či som ešte s Tebou, bez Teba alebo sám.
Ponúkol
som Ti srdce,
no Ty vrátila si mi ho späť,
že vraj necítiš jeho tlkot,
necítiš ho tlieť.
Ponúkol som Ti svoju dušu,
no Ty
vrátila si mi ju obratom,
že vraj nedokážeš si ju vziať,
teda teraz nie, snáď niekedy potom.
Ponúkol som Ti svoje dlane,
no
že vraj ich mám držať pri sebe,
že vraj sú príliš nežné,
keď patria len Tebe.
Ponúkol som Ti slová svojich perí,
no Ty
nechala si ich onemieť,
že vraj Tvoje srdce im neverí,
čo počula si, necháš zaprieť.