
Pred spaním
Čo je to vlastne tá láska,
otázku túto ja kladiem si vždy pred spaním,
snáď raz dozviem sa čo skrýva táto maska,
snáď
z pochybností za pomoci sa vymaním.
Je to snáď chvenie mojich dlaní,
vždy keď si o mňa opretá
a či snáď len riekou mojich
prianí,
ktorá mysli podmýva korytá.
Je to snáď sucho v krku pri šeptaní sladkých viet,
vždy keď telo s telom zrnká času
preklína
a či snáď len hrudi túžba vášňou pookrieť,
ktorá na svoj sen nevinnosti spomína.
Je to snáď uprený pohľad
našich očí,
keď okamih zastavil sa v toku večnosti
a či len strach, čo človek za oknami zočí,
pri dotykoch nesmelej
nežnosti.
Je to snáď vznášanie sa v oblakoch,
keď zabúdame ako vysoko je obloha
a či len zaslepený let po krachoch,
keď
chvíľočku prechádzame sa po raji a viac nepýtame sa na Boha.
Je to snáď len otroctvo sladkého poblúznenia,
keď túlim sa k Tebe v
šere nových rán
a či len únik z reality uväznenia,
hojivý balzam živých to rán.
Sú to snáď len ortiele našej samoty,
keď ráno prebúdzame sa v posteli
a či len túžba našej slepoty,
medzi snením nechať všetky rozdiely.
Čo je to vlastne tá
láska,
otázku túto ja kladiem si vždy pred spaním,
snáď raz dozviem sa čo skrýva táto maska,
snáď z pochybností za pomoci
sa vymaním.