Možno len blázon vo mne ukrytý
snením dávno opitý,
čaká a čaká v závale svojich snov
srdcu nikdy nedať
na pohov,
odstaviť na vedľajšej koľaji,
necítiť už vôbec nič
nech iným sa pre zmenu objaví,
triezvo opitý
bič.
Bič ľúbosti a smútku
ničením panenských ideálov,
nechaný lietať voľne boľavému skutku
trpkou pravdou
chutiacich činov.
Málo je takých, čo v minulosti naplnenie nájdu,
ale bohužiaľ veľa tých, čo do nesprávnych uličiek
zájdu.
Ľúbim, ľúbim všetkým čo mám,
ale asi aj to je málo,
asi sa v tom nevyznám
sny nenávratne mi to vzalo,
bohužiaľ.