lístie padá
stromy smejú sa mi do očí
krutá zrada
už sem asi viacej nevkročím
tmavé tiene
celkom potichu sa dívajú
na môj chrbát
krutú pravdu o mne skrývajú
celé roky
prežil som len v tejto záhrade
ako
zlodej
vlastnú slobodu si ukradnem
taká tmavá, taká temná
je moja záhrada
myslím na ňu každý večer
keď sa spať
ukladám