Básnička o láske

Samota, tieseň hriešneho života,
ľúbeznú pieseň zubami drkotá.
Necítiš blaho mŕtvych pokušení.
Čo sa to stalo? Tešia sa strelení...

Kajúcna pieseň uspí aj Tvoj nárek,
prichladná jeseň robí nám vždy napriek.
Falošnou rečou pozývaš nás k sebe,
pod Tvojim mečom razom všetci mrieme.

Prečo sa dívaš na svet cez zrkadlo?
Do očí, čo máš, kiežby Ti tam spadlo...
Niečo tak ostré, čo prebudí lásku
a razom, chytre zodpovie otázku.

Pýtaj sa, láska, či Ťa ešte ľúbim.
Nevydaj hláska, už sa k Tebe túlim.
Odoprieš teraz, odmietneš aj zajtra,
pýtam sa – čo zas? Čie čary nás kántria?

Vzdávam sa, šťastie, iných švárnych koní.
Sám iba rastiem, slzu nevyroním.

Zones.sk – Najväčší študentský portál