Prastarý sediment v mojich očiach
mi bráni vidieť Tvoju krásu v stvorení
a morská slza, čo z hĺbky duše
pramení,
nesie správu: "Pokoj, zostaň pri zemi..."
Kto driape sa na výšiny,
mal by si jedno uvedomiť –
– že to, čo
hladí, nemusia byť vlasy,
nevinnosť vzťahu takto pokaziť.
Krivonohý starec menom čas,
ponúkal dievkam na trhu snov,
hodvábnu
šatku z morských rias,
náplň do vínnych pohárov.
Napite sa schuti, nevinné panny,
táto čistá čaša poznania nebolí.
Len čo
vyčerpá Váš hlások ranný,
všetky rany chytro zahojí.
Z roztopaše pristúpila jedna deva,
s úsmevom hodným na oltár.
Zaraz
len kyslo sa usmieva –
– už vie, že som popolvár.
Vyhasla piecka našej mladosti,
už nezahorí jasným plameňom,
no neboj
sa, chlapče, zahoď starosti,
ponechaj voľnú uzdu snom...