
Prvopoznanie – Július Lenko (slovensky)
Prvopoznanie – Július Lenko (slovensky)
Ten predmet nikdy nebol v učebnici.
Uličky
dorantané od biedy
parádnym krokom na
námestie vyšli
v nádhere svojich záster garbiarskych
prvomájovým ránom zobudené.
Tu vyšla z brány stoličného domu
miesto
hajdúcha
žandárska čata.
Pušky na ramene.
Piesne jak prápory sa rozviali.
A na tých. čo ich niesli,
drevené údery
pažieb padali,
až zbití do mlák vlastnej krvi klesli.
Zamdlela pieseň. No jej refrén znie.
Zaštrkotali šnúry
železné.
Potom ich do iného mesta viedli
pod čierne
mrežované
klenutia.
Chlapec to videl. Cítil, plný vzdoru,
že
piesne tie
raz čaty s pažbami
na zem si kľaknúť prinútia.
Že všetky bité duše zapália.
A mriežka pre poznanie
pravdy
v kockách skrvavenej dlažby
bez mocne pohodená ležala.
Ősfelismerés (maďarsky)
Ez a tantárgy sosem volt tankönyvbe fogva.
A nyomortól
kopott-nyúzott sikátorok
május elsejére ébredve
vargakötények pompájában
kecsesen a térre
kígyóztak.
S ekkor a megyeház kapuján kifordult,
akár régen a hajdúk:
egy csendőr szakasz.
Puskák a vállon.
És
lobogtak az ének zászlai.
Azokra, akik lobogtatták,
puskatusok zuhogtak keményen,
míg végül a zászlótartók vértócsákba
zuhantak.
Elhalt az ének. De a refrén él.
Megpendültek az acélperecek.
Aztán más városba vitték
őket
fekete
rácsos
boltívek alá.
A gyermek mindent látott. Lázadva sejtette,
hogy az elhalt ének
a puskás szakaszt
egyszer még
térdre kényszeríti.
S lángra lobbantja a megvert szíveket.
S a felismerések rácsrendszere
a véráztatta út
kőkockáin
erőtlenül eldobva hevert.